Pri okne sedávam,
po stenách sa plazím,
ani nevnímam
ako sa tým kazím.
Svojim rúhaním
si ma zadusil,
do klpka stočená,
už nemám síl.
Len si mi vravieval
ako ma miluješ,
zatial čo skrýval si,
svoje klamstvá za úsmev.
Za zásterou noci,
pochoduješ bosí
na hrob mojej duše
o prepáčenie ma prosíš.
Dátum vloženia 13. 4. 2011 12:11nothing
Anegnota za neveru
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1822
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti