Basnicky.sk

Sľúbil si,že ostaneš navždy ....
Odišiel bez slova ...
Zbadal ju ... Tak náhle som bola ničím ...
Už nechcem žiť v ilúzií,v tom nádhernom sne,
príde ráno,namiesto sladkého prebúdzania cítim chlad ...
Suché pery,slaná chuť v ústach a po lícach steká dážď...
Toľkokrát ako si ma oklamal,ponížil,trápil a ubližoval...
Odpustila som bolesť,zavrela oči a prešla cez peklo tvojich skutkov...
Všetci kričali dosť...Ale nepočúvala som ich slová...
Naivne som kráčala ďalej vo svojom sne...
Mali pravdu,ale ty si vždy víťazil...
Kŕmil si ma rozprávkami a prázdnymi hrozbami ...
Verila som,že ďalej nezájdeš,presviedčal ma,
bez teba vraj som ničím...
Večné boje,boli jediné čo nám ostalo,
neverím,ale teraz viem,že to ma uspokojovalo...
Sedím vedľa teba denno-denne,
večne prechádzaš vedľa mňa,nemôžem zniesť jej tvár...
Nemôžem zniesť tvoj pohľad...
Obaja ste vraj plný lásky...
Je to možné? Je možné milovať jednu,
tak veľmi,že ju dokážeš oklamať?
Ako to vlastne je? Kde je pravda?...
Prečo zaspávam vedľa teba,
a ráno sa prebúdzaš v jej posteli?
Máš ma rád,ale bolo toho veľa,už si to nevedel zniesť...
Teraz si vraj šťastný?
Mám veriť? ... Potrebuješ ma bozkávať,
tvoje bozky sú tak tajomné a jemné,že nik ani netuší...
Jej láska musí byť tak veľká,keď nevidí ako ma potrebuješ...
Prichádza ako slepá bohyňa,schod po schode za tebou...
Ako môžeš povedať,že si ma nemiloval,
ako to dokážeš vysloviť,že ona je tá pravá,
keď ma potrebuješ cítiť v tvojej posteli keď zaspávaš?
ja už nechápem ničomu tak ma prosím zachráň...
Dostaň ma z toho pekla,z toho utrpenia ...
Neznesiem tú bolesť v srdci ...
Tvoje dotyky na jej a potom mojom tele ...
Nechaj ma žiť ak to dokážeš ...
Keď ma opustíš navždy,až vtedy uverím,že si ma nemiloval ...