Zhrýzam sa , bojujem, chcem zmeniť niečo.
Pokusy, omyly, pýtam sa , prečo?
Až fanaticky prehnane sa neustále týrať?
Už chápem, že takto sa neoplatí vyhrať.
Stojí to za to, keď dostane sa mi chvály?
Kameň zo srdca spadne a druhý hneď dovalí?
...Naskočím do nového vlaku...
A nechám sa opäť viezť....
Pokúsim sa odolať tlaku,
svoj vlastný kríž si neprestať niesť.
Celý život je predsa len samá náhoda.
Mať sa s kým podeliť, je 100% výhoda!
...Stromy už vyhnali svoje prvé puky.
Tak, ako každý rok, sú nádherne jemné.
Voňavá jar prichádza nezadržateľne....
Až slnečné lúče zdolajú aj buky,
snáď pozvoľna zjemnejú aj tvoje ruky
a hriechy na tele i duši už nebudú tak zrejmé.
...Vyberiem sa opäť medzi ľudí von.
Zo zimného spánku možno prebudí ma zhon
a farebný priestor do ktorého vstúpim,
si ma za veselý úsmev určite zas kúpi!
Keď svieti slnko , je dobrá pohoda...
Možno žiť naplno sa ešte raz odhodlám...
Dátum vloženia 5. 4. 2011 12:06kjara 
Báseň 7. /Prebudenie/
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1603
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti