Basnicky.sk

line2403  Zobraziť/skryť lištu autora

Slzy sa skryli pod city

zabudla som plakať
vieš vtedy keď to malo ešte zmysel
vtedy keď slová naberali melódie
a vo vlasoch sa nám plietli toľké plány

priala som si nezaspať a bdieť
vyčkať až do konca na rozuzlenie
no vzdať sa plaču ?
veď ten dojíma aj sochy

pamätáš keď sa dvere odtrhli z pántov
a začali lietačť po byte
nechali ťa ujsť z môjho sveta
aj dvere občas zavŕzgajú
a tak nádherne plačú
to len ja som zabudla

skryvil si obočie zachmúril si sa
a čakal si...
možno na tie slané kvapky
ktore ľuďom tak rady lámu srdcia
no na mojej tváry sucho ako na Sahare
ved človek občas zabuda

potom si sa vytratil dvere doplakali
a mne sa v ušiach rozliahlo ticho
to ticho akoby šteklilo spomienky
a možno aj to čo clovek skrýva
ked sa bojí sklamania
a vtedy až vtedy
keď už v chodbe zhaslo svetlo
druhý dych uz neševelil po boku
som pochopila
že plakať človek vlastne nikdy nezabúda

Posledná aktualizácia: 4. 4. 2011 00:11
Dátum vloženia 3. 4. 2011 22:54
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2314
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Daniell.

    Dobré myšlienky ale okresať to celé by chcelo a dať tomu nejakú formu,lebo takto to sú len myšlienky a postupne to začne človeka nudiť v polovici. Skrátiť rozhodne.

    4. 4. 2011 14:17
  2. papilio_ulisses

    súhlasím č.1 naozaj treba okresať.
    ...a píše sa rozľahlo, nie rozliahlo

    4. 4. 2011 16:59
  3. star89

    je to skvelé...vôbec sa mi to nezdá dlhé, neviem akým spôsobom skrátiť by si to tu kolega predstavoval...lebo tu by niektorí odborníci by okresávali aj Hviezdoslava,keby mohli

    7. 7. 2011 02:26
  4. Mrakoplaš

    samozrejme, star89, človek- čitateľ si vždy chce text prispôsobiť na seba, ja napr. Hviezdoslava ani nechytím do rúk, uznávam ho, ale tá doba, ten štýl, no proste ho nemusím, nikto sa tu nevyhlasuje za odborníka a mňa len teší, že komentujúcich autorov nazývaš odborníkmi , vlastne si ním aj ty, nemyslím v zlom , v básni ide totiž o predkladanie myšlienky čitateľovi, tento text je zbytočne natiahnutý, stratil tým silu...predstav si situáciu: reštaurácia- objednáš si jedlo, čakáš, čakáš, čakáš a stále nič, tu to bolo podobné, tou dĺžkou sa stratil efekt myšlienky, pretože slová ju neposúvali ďalej, resp. smerom k čitateľovi, ale dlávili ju nižšie, tam kde nevyznie, zanikne...

    10. 7. 2011 17:24
  5. star89

    som človek-pôžitkár, osobne si myslím, že čakanie v živote pocity zvýrazní (teda v prípade,ak to načo čakáš za to čakanie skutočne stojí) predstav si situáciu: reštaurácia-objednáš si jedlo, čakáš,čakáš a sedíš s niekým,kto to čakanie svojou prítomnosťou príjemne vypĺňa...a večer keď si ideš ľahnúť myslíš na to, čo si jedol alebo na to, čo ti dotyčná hovorila? skús iný príklad...ak hodíš myšlienku do jednej vety, podľa mňa to nie je báseň...skôr aforizmus,príslovie,anekdota,vtip,múdrosť,perla,výrok..alebo ja neviem čo.ale báseň nie.

    10. 7. 2011 20:35
  6. Mrakoplaš

    som človek- pôžitkár + nezainteresovaný čitateľ

    kto tu hovorí o jednej vete, báseň má mať formu, pointu a rytmiku, 3 veci bez ktorých nie je úplná, v tomto texte je všetko, hoci rytmika trochu miestami skáče, neriešim, ten príklad bol vhodný, pretože ak chcem pochopiť báseň, alebo akýkoľvek text, nepotrebujem ba priam nechcem prítomnosť ženy(priateľky), alebo hocikoho iného, lebo by mi rušili myšlienky a som si istý, že takto to nevnímam len ja

    kritika sa nenesie v duchu zdrbať druhého autora a ani mu podsunúť svoje pohľady, kritika nemôže zasiahnuť do posolstva básne, môže upozorniť na formu(tento prípad), alebo na lepšie vyjadrenie pointy...

    aby sme sa pochopili, mne nevadia dlhé texty, ale musia mať silu, proste niečo, čo ma priam poháňa čítať ďalej...v tomto texte je veľa opisných viet, ktoré sú zbytočné a brzdia,

    line2403, hádam sa neurazíš, keď trochu pretransformujem, upravím poslednú strofu tvojho diela, robím to výnimočne, ale tu je reprezentatívnejšia názorná ukážka, môjho názoru na okresávanie textov

    potom si sa vytratil
    dvere doplakali
    ticho šteklilo spomienky
    a možno
    aj to čo clovek skrýva
    ked sa bojí sklamania
    vtedy až vtedy
    keď už zhaslo svetlo
    a druhý dych neševelil po boku
    som pochopila
    že človek nezabúda plakať

    takto by som si to predstavoval, ešte raz sa ospravedlňujem za úpravu, ale tá vraví za všetko a ďalšie slová do komentára sú zbytočné

    10. 7. 2011 21:06
  7. papilio_ulisses

    super komentár nado nou

    10. 7. 2011 22:50
  8. star89

    tá "priateľka" v mojej verzii príkladu bola len metafora...mala znázorniť možn zbytočnú ale pritom príjemnú prítomnosť pár slov, ktoré jemne dotvárajú atmosféru básne..

    čo sa týka tvojho remake-u,tak
    skutočne musím oceniť tvoju estetickú úpravu, číta sa to ľahšie (a aj to lepšie vyzerá)..tú "chodbu" by som isto nevynechávala-vo mne symbolizovala odchod,konec,ende,dovi...bez toho tam to svetlo nemusí byť spomenuté vôbec...a tá posledná veta,no neviem pointa zostala ale v pôvodnej mi príde nejak tak krajšie povedaná

    každopádne si šikovný, o tom niet pochýb a nie je vzácnosťou,že dvaja ľudia možu vidieť jednu vec odlišne

    11. 7. 2011 18:14
  9. Mrakoplaš

    diskusia na úrovni, to sa mi páči, na zbytočnosť chodby by som mal pár argumentov, napr.: u mňa je koniec zhasnuté svetlo

    ale ako si povedala, nie je vzácnosťou...

    a som rád, že si vieš obhájiť svoj názor

    12. 7. 2011 20:38