Preletel cez sklo
priamo do izby,
ľahko sa dotkol,
jemnej kresby
jej tváre...
Poštekli ju na líce
a tíško jej zašepce:
"Si prenádherná...
ako Snežienka jarná"
Pomaly otvorí oči,
plné nádejí...
Prebudí sa z noci
a verí...,
že v novom deji,
nebude sama...
Pocity prázdne,
paplóny poskladané...
Záhadné hranie,
dané neznámym...,
vytráca sa preč
Darmo do nej vráža
rýchlosťou svetla,...
Darmo jej núka farby...
Jej svet, je naruby...
Jediné čo vníma,
je čierna a biela...
Dátum vloženia 3. 4. 2011 10:30ZAHADNY
Zamilovaný fotón
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1621
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
tá druhá sloha mi príde taká sladká, detská. a v básni je veľa trojbodiek, zbytočných. ináč dosť zaujímavá myšlienka, ale potrebuje doladiť, preškrtať
3. 4. 2011 11:47 - ZAHADNY (napísal autor básne)
mmm do kelu vedel som to že druhá sloha je zbabraná
mmmm neviem už preškrtávať nejako, to zvyknem ešte horšie dokombinovať, dik motýlku skúsim inak nabudúce...
3. 4. 2011 11:56 - plk.Rocky
Súhlasím s papiliom, je to dobrá báseň, len potrebuje doladiť
3. 4. 2011 11:57