Po stranách túlam sa,
po boku oblúku slnka,
ponáram sa do neznáma,
ponorená v pohári vína.
Dotyk slnka na mojich perách
a prach medzi mojimi prstami,
krv mi steká po mojich žilách
spútanými okovami.
Vnímať deň i noc,
cez mraky duchov tiel,
ktorý znášajú sa bolesťou
dutých ľudských tiel.
Vítam ťa,
aj keď ťa nepoznám,
stavil si sa tu,
rýchlo si sa preč bral.
Vzal si mi jedno,
ale bolo to všetko,
jediné čo si mi dal
a potom aj vzal.
Dátum vloženia 31. 3. 2011 21:11nothing
Nevítaný hosť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2001
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti