Basnicky.sk

Drahá Táňa...
Ako začať ? Čo ti mám povedať ? Väčšina ľudí by povedala : „Povedz, čo máš na srdci.“ Lenže to nie je také jednoduché, ako sa zdá. Nedokážem ti to povedať. Koľko ráz som chcel, ale vždy som sa bál, že to proste nechceš počuť. Že ma zastavíš a odídeš. A tak som sa dostal k tomuto. Tak prosím, maj zmilovanie s dušou jedného bláznivého, zamilovaného romantika a prečítaj si, čo pre niekoho znamenáš. Viem, že bojujem svoj posledný boj, avšak musím povedať, čo naozaj cítim. Dusil som to už príliš dlho...
Patrilo by sa začať od počiatku. Ako som sa dostal, alebo skôr ako si ma ty dostala do sveta snov o tom čo môže byť nádherné. Všetko sa to začalo dávno. Pred mesiacmi, keď som ťa prvý raz uvidel. Nie, nebola to láska na prvý pohľad, ale už vtedy sa vo mne čosi pohlo. A časom to rástlo a rástlo. Kým som neskončil tu. O polnoci pri svetle sviečky sa spovedám papieru. Spovedám sa z lásky k tomu najúžasnejšiemu dievčatku na svete. Dievčatku s krásou bohyne a dušou na nezaplatenie. Ach Táňa, keby si čo i len tušila, čo pre mňa znamenáš. Pre mňa nie si len dievča, časť davu, jedinec v spoločnosti. Si viac. Ale to už vieš. Možno však nevieš čo všetko. Si ten ústredný bod, ktorý tvorí centrum môjho vesmíru, si Polárka môjho neba, písmeno N na kompase môjho života. Kráľovnou, princeznou, bohyňou. Afroditou. Si niekto, kto dokáže úsmevom zlepšiť deň, niekto komu by som s najväčšou radosťou plnil priania. To tebe chcem z cesty odstraňovať tŕne, byť ti oporou, plecom, kde sa môžeš vyplakať, rukou, čo ťa ochráni, teba chcem hladiť po vláskoch, tvoju ruku chcem držať v mojej, tvoju tvár chcem vídať každý deň, aby každý deň bol nádherný, teba chcem bozkávať zmáčanú dažďom, s tebou chcem ležať v tráve a pozorovať oblaky, s tebou chcem vídať západy slnka, tebe chcem skladať básne a piesne, lebo ty si tá, od ktorej lepšiu nenájdeš. Ty si tá, ktorá je dokonalá, ktorú nemohli stvoriť pozemské ruky. Si ako dar nebies, nám biednym ľuďom, čo žijú v hlbinách samoty, ty môžeš priniesť svetlo a život jednému zúboženému chudákovi. Môžeš mu podať ruku a dovoliť mu dotknúť sa lásky, alebo ho môžeš navždy uvrhnúť do temnoty. Ty máš v rukách jeho život a môžeš z neho spraviť raj, alebo ho nechať taký aký je – osamelý a prehnitý sklamaním. Rozhodnutie je na tebe. Vedz však, že ja ťa do ničoho nenútim. Na konci nebude otáznik, ale bodka končiaca toto vyznanie písané pri sviečke, písané z úprimnosťou a láskou. Mysli však aj nato, že ja by som ťa nedokázal sklamať, či raniť. Nikdy by som si to nedovolil, tak ako by som ťa nikdy k ničomu nenútil. Bojíš sa ? Ver mi, niet čoho. Ja ťa nesklamem. Viem. To hovoria všetci. Ale ja to myslím vážne. Lebo či už povieš áno, alebo nie, si to najlepšie čo ma dosiaľ v živote stretlo. Mysli aj nato, že láska vie zabolieť, ale je nebudem ten, kto ťa raní. Raniť niekoho ako si ty mi pripadá nemožné, nereálne. Bolo by to priečenie sa proti zákonu zákonov. Absurdná vec, ktorú si ani nedokážem predstaviť. Hoci nad láskou vždy visí mrak konca šťastia, mrak sklamania, lenže nebudem to ja, kto ti ho prinesie. Ja budem ten, čo ťa miluje, miloval a bude milovať, lebo lásku považujem za niečo viac ako väčšina dnešných zamilovaných. Pre mňa to nie sú len zamilované esemesky, ale hlavne činy. A môcť tak pre teba niečo urobiť...vieš, že vždy, keď som mohol rád som robil čo bolo v mojich silách len pre teba, za jediný tvoj úsmev. Verím, že budeš mať pochopenie pre mňa, že si moje slová vezmeš k srdcu a uvedomíš si, že lásky sa netreba báť. Láska je to najlepšie čo ťa môže v živote postretnúť, ak je to láska k správnemu človeku. A ja dúfam, že pre teba by som ten človek mohol byť ja. Lebo ty pre mňa ten niekto si.


Navždy tvoj...

Poviedkár

„To najlepšie je lásku dať a láskou byť milovaný...“