Roky som sa bál sĺz
že mi do tváre vyryjú
hlboké jazvy
až dnes som zistil
že nič nevonia tak ako predtým
a zo mňa sa stal náhrobný kameň
na ktorý padajú cudzie slzy
Dátum vloženia 25. 3. 2011 20:49Mrakoplaš
Čas bez emócií
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2076
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
krátko múdro
25. 3. 2011 21:13 - papilio_ulisses
súhlas
25. 3. 2011 21:31 - Mrakoplaš (napísal autor básne)
vďaka
25. 3. 2011 22:39 - lajko71
nedá mi nevrátiť sa k tejto kratkej ale hlbokej básni,páči sa mi ako si do nej ukryl svoje vnútro
26. 3. 2011 16:45 - Mrakoplaš (napísal autor básne)
to je stav keď múza kope ostošesť
vďaka za páčivosť
26. 3. 2011 16:52 - Dee Ann
Naozaj pekná, veľmi sa mi páči
26. 3. 2011 18:44 - Mrakoplaš (napísal autor básne)
ďakujem
26. 3. 2011 22:05 - Vieš čo? Nie.
posledný verš mi tam nesedel, teda myšlienkovo áno, ale formálne mi na ňom niečo vadilo...možno kvôli tým slzám spomenutým...ale až na toť malý detail páči sa, predsa len tam je emócia
26. 3. 2011 22:45 - Janry
dobré to je
27. 3. 2011 08:03 - Mrakoplaš (napísal autor básne)
Vieš čo? Nie...ono to bola vlastne forma, už na začiatku som vedel ako to ukončím...aby tam boli zvýraznené tie slzy, lebo tie boli stredom celej básne
Janry...vďaka
27. 3. 2011 09:32 - kristiNO
zoberiem to z iného konca, keď je bez emócií...myslíš, že v dnešnom drnom svete ...by niekto cudzí :=(, no ...nejdem to rozvíjať...ale v tomto prípade to beriem duchovne, a potom tá myšlienka má pre mňa osobne pôsobivý nádych
27. 3. 2011 13:57 - kristiNO
ešte aby som nezabudla na tú tvoju myšlienku ...keď je reč o vlastnom vnútri - na exupéryho modlidbu -naučiť sa umeniu malých krokov..
To najdôležitejšie si človek nehovorí sám; býva mu povedané. Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo. Daj, aby som dorástol na túto najkrajšiu, najťažšiu, najriskantnejšiu a najnežnejšiu vec života. Vnukni mi pravú chvíľu a pravé miesto, kde môžem zanechať balíček dobra - slovami, či bez slov. Chráň ma pred strachom, že by som mohol premárniť svoj život. Nedaj mi to, čo si želám, ale to, čo potrebujem. Nauč ma umeniu malých krokov!
27. 3. 2011 14:06 - Mrakoplaš (napísal autor básne)
Ďakujem ti za komentáre
27. 3. 2011 15:51