Basnicky.sk

Obloha bez dotyku
bez tváre i bez úsmevu,
každé ráno vidíme ju,
ako zakrýva sa pod prikrývku.

Oblak zakryl jej tvár,
nik sa na ňu nepozerá,
nevidí ju ani jar,
ktorá čaká na lúčov pár.

Zo slnka sĺz vyroní
z oblohy si urobí
pršiplášť.

Konzerva od snov
z môjho podvedomia,
sa ozýva a núka svoje dno,
nech naplní ho táto svätá tekutina.

Uľavila si od ťarchy,
pretrela si obe líčka,
stratili sa všetky mraky
cez sklíčka

na slnečných okuliaroch
preniká slnečný jas.