existujeme za opicami
v pralese slín ktoré prechádzajú do previnenia
týrame sa navzájom
tak ako Boh by povedal
dnes rovnako včera
zajtra a možno aj pozajtra
milujme sa tam kde dážďovky neumierajú
a pod hlinou nahota nech preoperuje nám kožu
cíťme tie svetlá,čo polnocou viac nezhasínajú
zlomme tú satisfakciu božiu!
kým v hmle niekto bdie a nepredýcha ma
chápe a túži no nemiluje ma
nastáva obdobie po mračnách
a viem láska potme nespoznávaš ma
existujeme za opicami
v pralese slín ktoré prechádzajú do previnenia
Dátum vloženia 23. 3. 2011 16:44Daniell.
Prehistorik
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1662
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
nie zle možno menej Boha a bolo by lepšie ,ale to je môj subjektívny názor
23. 3. 2011 16:49 - daisy35
nie je to zlé..ale mne to príde dosť neprirodzené..ako z knihy..neviem
23. 3. 2011 18:06 - daisy35
alebo z kazateľnice ..aj keď nič proti len tam cítim takú akoby nadradenosť..skrátka ako keď sa niekto prihovára z "výšky"červom
23. 3. 2011 18:09 - Stuno
je to dobréé
.. tie vykreslenia...
23. 3. 2011 19:29 - Daniell. (napísal autor básne)
Náboženstvu sa plánujem venovať ešte dosť v nasledujúcich dňoch.
23. 3. 2011 19:32