Basnicky.sk

Cakala som pridlho, aby sa to stalo,
vsetko moje cakanie vsak bolo malo.
Boli to mesiace, roky, boli to dlhe casy a muky.
Kazdy den tuziac po tom som plakala,
moja snaha vsak bola primala.
Moje zelene oci ma palili, tuzby moje ma pritom boleli,
vsak to co som cakala ma nestretlo,
velmi ma to vsak bolelo.
Najst stastie, ktore som hladala bolo tazke,
moje zaslzene oci boli casto vlhke.
Nebolo to to co som vzdy chcela mat,
chcela som niekomu aspon kusok stastia dat.
Nikto taky vsak nikdy ku mne neprisiel,
môj bôl ma vsak stale nasiel.
Islo to celkom pomaly, moje slzy ma vzdy dockali.
Mala som tuzbu sa len smiat,
nikto tu nebol aby ma pritom mohol drzat.
Nebolo miesta pre moju lasku,
nebolo cloveka co by mi dal so svojho casu.
Nikde ma nic krasne nestretlo,
srdce mi pritom rozpuklo.
Vtedy som sa otocila a videla tam jeho,
stal za mnou a prekvital nehou.
Stisol ma za ruku, nezne pohladil,
moju spomienku v tom mi z hlavy vyhodil.