Basnicky.sk

Prisiel den, ked sa tie dve srdcia stretli,
chvile, ked sa prave nasli.
V tom okamihu bolo po radosti,
tie srdcia stretli bolesti.
Mali hlavy plne snov a tuzob,
dostali sa vsak do velkých mdlôb.
Mali sa stretnut no stale to nedoslo,
boli to tuzby a nic krasne neprislo.
Stretli sa prave v tom case, ked nebolo uz ziadnej spase,
neboli slova, ktore by to vratili, neboli ciny, ktore by to spravili.
Nadisla chvila, co nemala prist, v tom momente uz nebolo nic.
Tie casy, co srdcia mali byt spojene,ich stastie malo byt opojne,
nic take sa vsak nestalo, bolelo to nie primalo.
Nasli sa srdcia co vsetko mali mat,
prave to ich zacalo zranat.
Nebolo to dufanie co cheli pockat, bolo to trpenie co nevedelo prestat.
Aby sa chvila cakana vratila,
neprisla chvila co by to spravila.
Cas ten, ktory bol nato urceny,
znicil tie srdcia a bol uz strateny.
Nepresla hodina aby sa nieco take stalo,
vsetkeho v tych srdcia bolo malo.
Bolelo to, pretoze laska sa nenasla,
ta cakana tuzba nikdy neprisla.