Natalienkanp
Za záclonou
Dlho nás to chráni. Dlho to zastiera naše myšlienky. Dlho skutočne dlho sa za ňou dá plakať. Dlho sa za ňu dá skryť. A raz spadne a vy ste zrazu nahý v strede ulice a už nič nemôžete schovať. Už plačete verejne. Už vám čítajú myšlienky vaši priatelia i nepriatelia. Zrazu nemôžete nič skryť. Vaša záclona sa stala vašou pascou. Vaša pasca sa stane záclonou pre iných. A vy budete nahý kráčať životom až kým vás opäť niekto nezakryje. Až kým nenájdete záclonu ktorou zahalíte svoje telo. Budete do vtedy smutný až kým ju nenájdete.
Dátum vloženia 13. 3. 2011 19:20Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2247
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
nie je to zlá myšlienka...ale potom som sa už akosi do tej záclony zamotala..a možno vlastnou vinou nesústredenia
13. 3. 2011 19:32 - papilio_ulisses
súhlasím, myšlienka je ok, ale chcelo by to úpravy
13. 3. 2011 21:46