Basnicky.sk

line2403  Zobraziť/skryť lištu autora

Nechať osamieť

počuješ to ticho..??
čo prerušia len životné kroky
cítiš že niekedy
aj medzi davom ľudí stroskotáš

zabudnuté kľúče patria
len našim spomienkam
a samozrejme hodinám

šelest na srdci
jedna komora sa bije s druhou
v očiach sucho
na perách clivo

prehrabnúť si vlasy
tvojimi prstami bez dlaní
smútok nechať osamieť

zdalo sa mi
že svet sa stal samotným vesmírom
že lúky boli posypané pieskom
a to len preto že si sa mi nezdal ty

aký paradox
že keď človek stratí aj poslednú vieru
z hĺbky jeho ja sa vynorí ďalšia
ako vlny po búrke
po búrke v mojom tele
si ťa naposledy ukladám do mojej podstaty

budeš tam spolu s tými snami
ktoré si ráno nikdy nezapamätám

milenci sú si v búrkach taký odcudzený
až neostane nič ani šepot ani ticho
len očami povedané zbohom
Dátum vloženia 12. 3. 2011 22:48
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1973
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. lajko71

    ešte si to žiada zoškrtať ,ale našiel som aj dobre miesta

    13. 3. 2011 11:49
  2. daisy35

    páči sa mi 4, a 5, strofa

    13. 3. 2011 14:10
  3. line2403 (napísal autor básne)

    vďaka..

    14. 3. 2011 14:51