počuješ to ticho..??
čo prerušia len životné kroky
cítiš že niekedy
aj medzi davom ľudí stroskotáš
zabudnuté kľúče patria
len našim spomienkam
a samozrejme hodinám
šelest na srdci
jedna komora sa bije s druhou
v očiach sucho
na perách clivo
prehrabnúť si vlasy
tvojimi prstami bez dlaní
smútok nechať osamieť
zdalo sa mi
že svet sa stal samotným vesmírom
že lúky boli posypané pieskom
a to len preto že si sa mi nezdal ty
aký paradox
že keď človek stratí aj poslednú vieru
z hĺbky jeho ja sa vynorí ďalšia
ako vlny po búrke
po búrke v mojom tele
si ťa naposledy ukladám do mojej podstaty
budeš tam spolu s tými snami
ktoré si ráno nikdy nezapamätám
milenci sú si v búrkach taký odcudzený
až neostane nič ani šepot ani ticho
len očami povedané zbohom
Dátum vloženia 12. 3. 2011 22:48line2403
Nechať osamieť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1973
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti