Basnicky.sk

kjara  Zobraziť/skryť lištu autora

báseň 1

Keď čas už dozrel a lístie padlo
sa do duše zľahka a kradmo
zavŕtal smútok, spomienky, hlasy...
tých, čo už nezaznejú asi...
a nepretržite a v jednom kole
sa vracal pocit, že život bolel,
že niečo ušlo a viac už niet,
radostnej túžby z tých dávnych liet,
keď všetko sa dalo,
slnko nám hrialo,
veľa sa smialo, znovu a zas...
...aj to bolo málo pre tento čas,
keď spomienok je viac než túžob,
v tom toku dní pribudlo dlžôb,
stratených snov a prebdetých nocí,
čo zabudnúť, už nie je v moci...
..................................................
...V tom splašenom behu nás samých láka
ešte raz zobudiť sa a zbesilo skákať
v tom dávnom ošiali lásky
opäť si smiechom vyhladiť vrásky
a bezbreho veriť, že všetko nás čaká
stále sme tu a život láka...
Mení sa ovzdušie, ale nie my
roky si rátame opäť na dni
chceme si vážiť ten krátky čas,
čo nám bol daný znovu a zas,
dokázať smútky odstrániť včas
a objavovať to krásne v nás.
Dátum vloženia 10. 3. 2011 18:04
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1241
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Stuno

    to si písala ty?
    lebo je to dobré,vieš?

    10. 3. 2011 18:59
  2. papilio_ulisses

    Tá prvá polovica sa mi viacej páči, aj keď ma tam rušili tie verše
    ...keď všetko sa dalo,
    slnko nám hrialo,
    veľa sa smialo...
    a v druhej polovici, posledné štyri končiace na "as"
    Ale myšlienka je pekná. Na to že je prvá, je OK

    10. 3. 2011 19:02
  3. kjara (napísal autor básne)

    Vdaka za zhodnotenie. Nie je prvotina, je prva po dlhsej pauze...

    14. 3. 2011 15:47