Basnicky.sk

Keď čas už dozrel a lístie padlo
sa do duše zľahka a kradmo
zavŕtal smútok, spomienky, hlasy...
tých, čo už nezaznejú asi...
a nepretržite a v jednom kole
sa vracal pocit, že život bolel,
že niečo ušlo a viac už niet,
radostnej túžby z tých dávnych liet,
keď všetko sa dalo,
slnko nám hrialo,
veľa sa smialo, znovu a zas...
...aj to bolo málo pre tento čas,
keď spomienok je viac než túžob,
v tom toku dní pribudlo dlžôb,
stratených snov a prebdetých nocí,
čo zabudnúť, už nie je v moci...
..................................................
...V tom splašenom behu nás samých láka
ešte raz zobudiť sa a zbesilo skákať
v tom dávnom ošiali lásky
opäť si smiechom vyhladiť vrásky
a bezbreho veriť, že všetko nás čaká
stále sme tu a život láka...
Mení sa ovzdušie, ale nie my
roky si rátame opäť na dni
chceme si vážiť ten krátky čas,
čo nám bol daný znovu a zas,
dokázať smútky odstrániť včas
a objavovať to krásne v nás.