Basnicky.sk

Egonom  Zobraziť/skryť lištu autora

Keď

Keď zasvieti biele svetlo,
keď zahrmí otec čas,
keď ma matka zavinie do
čiernočiernych morských rias,

keď mi známi dajú zbohom,
keď ma pošlú do lovíšť,
zastavím za prvým rohom,
zhodím z bedier ťažký kríž...

Usmejem sa popod fúzy,
mávnem rukou smerom k vám -
dnes sa lúčim, to ma mrzí...
Vrátim sa. Tak prisahám!

Zasvietilo biele svetlo,
tam, na konci tunela.
Začala sa večná radosť,
stará smrtka umrela.
Dátum vloženia 5. 3. 2011 19:22
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1652
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Vieš čo? Nie.

    pre mňa dosť predvídateľná pointa

    5. 3. 2011 21:12
  2. Egonom (napísal autor básne)

    predvídateľnú predsa mali aj Mor Ho!, Smrť Jánošíkova, Marína či Balada o zlatej panne, a aha, aké skvelé básne to boli Dokonca sa o nich učia v škole!

    6. 3. 2011 08:42
  3. Vieš čo? Nie.

    áno a mali trochu iný rozsah ;)
    Marína napr. sa mi v tomto smere nezdá veľmi predvídateľná, hlavne ak sa na to pozrieš očami čitateľa, ktorý nepozná historické reálie a tiež tam funguje určitá chronológia
    ty si tu vlastne narozdiel od Maríny už v prvej strofe predznačil, o čo pôjde a v závere to tak naozaj bolo

    6. 3. 2011 11:00
  4. sicreams

    pre mňa Báseň dňa , super

    6. 3. 2011 13:30
  5. kjara

    Aj mne sa páči, veľmi dobrá

    7. 4. 2011 11:04