Basnicky.sk

Autor: Ľ.Kemendyová
Tri bodky

Celý život ma prenasledujú tri bodky. Píšu ich do všetkých dotazníkov na miesto môjho otca. Od prihlášky do jasiel až dodnes.
Keď zisťuje triedna zamestnanie otca, pri mojom mene si odkašle a všetky decká, ako na povel, začnú čumieť na mňa. Najradšej by som zdrhla niekam veľmi, veľmi ďaleko, kde by to o mne nikto nevedel, kde by nikomu neprekážalo, že ... že neviem kto bol môj otec a ako sa volal. Vie to len mama. Ale tá to nikomu nepovie, tobôž nie mne. Jediné, čo som o ňom vypátrala ... No, jednoducho, odišiel skôr, ako som sa narodila..
Voľakedy som v noci plakávala, tak veľmi som túžila, aby ma zobral na prechádzku, aby sa na mňa prišiel pozrieť.
Teraz už len čakám. Pri každom zazvonení zvončeka utekám k dverám, hoci viem, že to ide susedka pre prášok do pečiva alebo štipku soli.
Starká mi povedala, že mám tvoje oči. Vraj sa nezaprie tá podobnosť. Raz som mamu nazlostila. Rozplakala sa a povedala: „ Si taká ako tvoj otec!“ Naozaj: aký si bol? Prečo pri tvojom mene dostáva naša učka kašeľ? Vieš , otec, mama plakáva. V noci. Bojím sa jej povedať: „Neplač ...“