Basnicky.sk

Poznám už tvoje krivky,
ktoré mi spať nedajú
a bezostyšne len
výdychy mi sťažujú.

Aj tú iskru v tvári zašlú,
čo vzplanutím zvíja sa,
až srdce moje
spod kože von pýta sa.

A keď pohľadom zaútočíš,
ctnosť sama do želiezok si vlezie
a tvojho smiechu vtedy
aj na tony znesiem.

I tvoju náruč poznám,
jej nasladlý žltý pach,
ktorého intenzitou
už veľakrát zvlhol mi zrak.

Som pripravený, nakŕm ma,
vysyp tú krabičku bozkov
a rozpuč ma objatím,
lebo ja nevystačím si s troškou.

Áno, pritlač ma pevno,
k telu, čo je mi ako vlastné
a tíškom mi zabásni,
že to ostane navždy úžasné.