Basnicky.sk

Natalienkanp  Zobraziť/skryť lištu autora

Stolička

Sedím na studenej stoličke. Je mi zima no ani mi nenapadne oriať sa s kávou z automatu alebo si lepšie zapnúť bundu. "Taká studená stolička..."pomyslím si. Je ta taká studená ako život. Nelútostne tu musím mrznúť a pozerať sa ako ostatný ľudia umierajú na podchladenie. Pre nic sa už život končí.., Pre mňa však nie. Je mi zima veľká zima. Nemá ma čo hriať. Už aj tá malá pahreba v spomienkach vyhasla. Už mi v hlave neznie nijaký hlas. Moji blízky su ďaleko odomňa a kým ich stihnem nájť už tu nebudú. A tak mi nič iné neostáva len sedieť na tej studenej stoličke a rozmýšˇkať nad tým či vstať alebo sa pokoriť Zubatej. Neviem sa rozhodnúť pretože som bola vžd veľmi nerozhodná. Už však ani chlad necitim. Úplne som sa zbláznila a zabudla aj ta to, že som mal v spomienkach tú teplú pahrebu.
Dátum vloženia 1. 3. 2011 09:41
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 3344
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. vandal158

    páči sa...má to silnú emóciu v sebe a niečo podobne som prežil v poslednom čase sám, takže viem sa s tým stotožniť

    1. 3. 2011 11:13
  2. Natalienkanp (napísal autor básne)

    diki len skus mi poradit ako to mam prezit ja

    1. 3. 2011 18:39