Basnicky.sk

Ako z nebeskej diaľnice bez obmedzenej rýchlosti,
zošvihol sa nespútaný zväzok emócií
a rozprestrel ti zavše ony pripomienky radostí.

Sťa cez nezaostrený televízor,
zablikal na teba ten drevený posed,
v ktorom sú vtlačené naše nevinné kusy textilu.

Lenže stôl je ešte stále rozprestretý
a nedojedená večera na ňom,
je len púhym odliatkom nášho zabudnutia.

Tak čiou vinou sa pre nás spoplatnil čas?
Má to byť len klamlivé znovuzrodenie,
či strohá šľapaj ostatného rozporuplného privítania?

I cez to ťa prosím, skoč do mojej duše,
zahrej ma vôňou slastného návratu
a opásaj ma tvojou plodivou vierou naskrz.