Premýšľam, ako ťa vtesnať do veršov
Keď si tak veľká neznáma.
Premočená Sahara,
rozpálená mesačným svitom
Po ktorej blúdia karavány mojich citov.
Bičuješ ma mlčaním
A ostrý piesok moje rany nezahojí
Vykúzli aspoň oázu,
napojiť kone niekde musím,
Fatamorgána.
Hladíš ma vetrom,
aby som musel zavrieť oči
Načo, už aj tak nič nevidím,
Žiadne slzy včerajší piesok nevymyjú
Kameňom hoď, kto si bez viny.
Dátum vloženia 25. 2. 2011 16:52pavuks
Stratená?
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1556
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti