Basnicky.sk

Sedím ticho nad knihami,
a oko po jednej vete stále behá mi.

Neviem sa Pytagorovu vetu na s pamäť naučiť,
celú noc sa budem myšlienkami mučiť.

Už ale viem spočítať si,
koľko dní mi už po srdci behajú krysy.

Už viem, že každý vie,
to čo ja ešte nie.

Neviem aké je to počítať lásku na vrecia,
ako mlynár si ich hodiť na plecia.

Potrebujem na to učebnicu matematiky,
a hodiny stále robia tiky tiky.

Na lásku netreba vedieť žiadnu vetu,
žiadneho matematika čo sa ukázal svetu.

Už oko nebehá mi potom riadku,
už viem tu vetu krátku.

JA a TY sme MI,
túto báseň z láskou odo mňa prímy.