Basnicky.sk

Keď už nemáš čo povedať,
vieš, že tak ako slnko na púšti
tvoje city stratili hodnotu.
Sama si si to určila.
Ostáva ti už len začať odznovu.
Nenechaj v sebe žiť ozvenu.
Bola si šťastná i keď len krátko.
Všetko zrúcalo sa skôr ako postaviť si to chcela.
Aj to veľmi vratko.
Píšeš.
Nevieš, čo iné máš robiť,
Veď už zase podarilo sa tvoje šťastie zlomiť.
Nešťastie?
Len hlúpy osud, ktorý si sama volíš.
Prekliatie?
Veď to aj ty iným robíš.
Zas a znovu opakuje sa to, v čom si žila.
Tvoje srdce s drôtom zrastené.
Nemá už hodnotu to, za čo si jedy pila.
Chceš rozprávať.
Pery máš zlepené.
Chceš počúvať.
Si plná nádeje.
A už budeš len čakať, kým sa raz všetko neskončí.