Basnicky.sk

Tmu rozráža len svetlo pouličného osvetlenia.padá sneh a niekde kúsok od jeho obloku parkuje čiesi auto.No on to nevníma.Sedí pri okne,oči uprené na chladnú tmavú oblohu v náručí samoty,ktorej dych sa mu perlý na očiach a ktorá ladovým nožom ryje do jeho duše smutné verše,hľadá niečo čo ešte nenašiel,niečo čo je pred ním dobre ukryté a podvedome dúfa že bude môcť raz odmietnuť jej žiadosť o tanec,prosbu o ten smutný valčík ktorý tancuje noc čo noc.vie že zajtra bude opať silný,že ráno vyčarí na jeho perách neúnavný úsmev a prichádzajúci deň naplní jeho srdce čerstvou dávkou optimizmu a energie.no ešte je noc,preto si len tuhšie privinie závoj osamelosti,čierny a mrazivý ako tá januárová noc do ktorej hladia jeho nemé oči a necháva čas plynút.Nič nehrá rolu kým sa chúly v jej náručí,kým mu tá chladná deva rosí oči svojim dychom lebo je to jeho jediná úlava,jediná náplasť na tie verše ktoré vyryté má v duši.