Basnicky.sk

Krajinu zahalil čierny tieň,
bolo vidieť trošku len.
Ozvala sa prudká rana,
čo nás budí hneď tak z rána?

Započul som silné vzlyky,
chopil som sa svojej dýky.
V tom sa ozval blízky výstrel,
a chlapík sa na zem vystrel.

Och, preboha bože môj,
začal sa tu prudký boj.
Začal sa boj o prežitie,
z hory počuť vlčie vytie.

Čo sa ľuďom porobilo,
keď nesprávajú sa milo.
Musím rýchlo dumať, zmýšlať,
ako túto sváru ustáť.

Nech už myslím ako chcem,
už ma čaká koniec len.
Nie je tu už žiadna nádej,
skrývam sa v chalúpke malej.

V tom sa dvere otvárajú.
šancu žiť mi už nedajú.
Vidím trčať hlaveň dutú
už je koniec nášmu svetu.

Hlúposť ľúdska zničí svet.
každú krásu, každý kvet.
Ľudia rozum dostali,
aby ho raz stratili.

A tá chvíľa práve prišla,
z malej sváry vojna vzišla.
Stupidita ľudských zmätkou
prišla,a zničila všetko.

Keby tak skôr rozmýšľali,
ako zlobu vykonali,
mohli sme si ešte požiť
a svet stále krajším robiť.

Už prichádza koniec rázny,
darmo sme už všetci vážny.
Už nám nieto pomoci,
keď hlupák túžil po moci.