Basnicky.sk

Kam zmizla dôvera?
Prečo už nikomu neveríš?
Dala by sa o tom písať novela.
No ty sa stále len pýtaš.

Prečo už nedokážeš veriť rečiam ľudí?
Prečo aj keď sú ti blízky, ceríš na nich zuby?
Prečo i keď ťa nikdy nesklamali,
máš pocit, že ťa ťahajú za nos?
Prečo chveje sa ti telo,
keď snažíš sa im veriť?
A prečo nedokážeš na tom nič zmeniť?

Snažíš sa.
Dúfaš.
Tváriš sa.

Oni myslia si,
že je to všetko v poriadku.
Nechápu tvoju každodennú otázku.
Tú, ktorú kladieš im stále.
No pre teba vždy iná i je
i rovnaká odpoveď.
Aj malá zmena znamená veľa.
Len pre teba.
Oni nechápu tvoj svet.
Chcela by si veriť.
Oni chcú len modré z neba.
Je tým ťazšie prežiť,
čím meni oni vnímajú, čo treba.

Kričíš.
Potichu.
Voláš o pomoc.

Snažíš sa vysvetliť,
čo sa deje.
No oni nevedia.
Kde-kto sa nad tým pousmeje.
Tentokrát kvôli nedôvere
neveria už oni tebe.
Chceš im povedať.
Túžiš po tom.
Chceš im veriť.
Len oni už neveria.