Basnicky.sk

Možno odvážim sa raz povedať ti, čo som chcela.
Možno sme to obaja brali rovnako.
Tak ako keď zaspávam,
ako keď sa rodičia snažili upokojiť ma,
myslím aké by to bolo,
keby som sa riadila hlavou stále,
nielen naoko.

Ja nechcela som viazať teba, viazať nás.
Bola som len omámená
množstvom lásky, množstvom krás.

Už dávno som raz povedala,
chcem byť sama.
Predstave bytia s tebou
som bohužial neodolala.

Chcela som to skúsiť,
bála som sa.
Ty však všetko si mi slúbil,
vzdala som sa.

Možno jedného dňa odvážim sa ti povedať,
čo vo mne žije.
Snáď dovtedy zistím,
čím to vlastne je.

Možno sa naše cesty už nikdy nestretnú,
no ja vravím ti,
že pre teba vždy budem tu.

Nemám chuť ti pomáhať,
nemám chuť počúvať, koho máš rád.
No viem, ak budeš mať problém.
Neodpustím si,
ak len nenávisť budem vedieť ti dať.

Týmto sa končí len jedna kapitola
našich životov.
Každý z nás potrebuje pár dobrých priatelov.

Nechcem od teba už nič,
nič veru nečakám.
No myslím, že ešte dlho
budem v snoch blúdiť, dúfať,
že si hlavný z tvojich slubov nezlámal.