Skrinka
Každý deň boj,
no stále úsmev na tvári,
žiaľ v duši,
v srci prázdno,
no nepadneš celkom na dno.
Chcela by si lásku, pochopenie.
No namiesto toho nájdeš utrpenie.
Robíš veci neodpustitelné,
sama si to neuvedomuješ.
len pre to,
že v srdci cítiš city
nepotlačitelné.
V sebe samej nevyznáš sa.
Čuduješ sa?!
Veď ty už nepoznáš sa.
Neistota a tma
namiesto slnečného svetla.
Šedé slzy vychádzajúce z duše
tvojho zničeného „ja”.
Nevieš, čo robiť,
aby aj ty si mohla cítiť lásky kus...
Nechceš v očiach iných vidieť sa
ako vlezlý hnus.
Máš chuť robiť veci,
ktoré sama neznesieš.
Hnev a žial v jednej skrinke.
Povieš si,
že sa nad tým povznesieš.
Klamy tvojej vlastnej duše
ničia ti srdce.
A činy tvojho tela
sú nebezpečnejšie ako ostré šípy kuše.
Dátum vloženia 5. 2. 2011 09:53Strudl
Skrinka
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1194
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti