Basnicky.sk

Ležím len tak.
Posteľ ma mámi na premýšlanie.
Znovu sa snaží tak ako mak, ako ustielanie,
aby mýlil ma celučký rok.

Chcem o tebe snívať,
bojím sa prebudenia.
Chcem pri tebe bývať,
bojím sa osamotenia.

Veci tak smišne pripadajú mi byť všedné,
no ľudia v mojom okolí nechápu myšlienky tak verné
o citoch k neznámemu človeku.

Ani ja nepochopím city k človeku,
pri ktorom cítim ako ho nepoznám,
preto ak niečo milé poviem,
na svoju hlúposť sa odvolám.

Toľko už bolo vzťahov,
toľko zlomených sŕdc,
chcem vyhnúť sa ďalšej rane
do stredu zadýchaných pľúc.