Basnicky.sk

Einstein  Zobraziť/skryť lištu autora

Navždy sám

Odišla si ako deň
v nenávratno, a zostáva
spomienka či sen a v duši
hladno.

Zabudnuté kreslo v strede
izby a fotka jedinej lásky
ktorou budeš navždy iba ty.

Ja stál som sa závislým na
prítomnosti tebou a tvojou
strašne krásnou láskou a nehou.

No spomienky sú krásne
a ja chcem aby zostali
ako obloha jasne a tak
nabíjam zbraň...

a ostatné je jasné podrobnosti
o samovražde nepatria do básne.

Veď tu či tam život je krásny
v záblesku tep vystrieda plynula
čiara a otázka:

Mala ma rada?
Dátum vloženia 30. 1. 2011 22:17
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1963
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre