Basnicky.sk

Patuska_12  Zobraziť/skryť lištu autora

zbohom VOJACI

Zapnutú telku zas mám,
nad vojakmi premýšľam.
Pozriem na tú znivočenú tvár,
na ktorých samé modriny mal.

Zrazu jeho plameň zhasne,
prečo umrel vojak vlastne?
Na mysli mám ako padá,
ako cestu von hľadá.

Vonku vládne zima,chlad,
jemu v srdci už iba ľad.
Mohol rodinku v objatí hriať,
no toto šťastie nemohol mať.

Ešte zopár krokov,
bez veľkých šokov,
kebyže lietadlo zabočí,
netiekli by slzy z očí.

Veď ani jedna slzička,
nezahojí ich srdiečka.
Veľmi by som chcela,
obetou byť za nich celá.

Slovensko je na dne,
zostalo to na mne...

Títo ľudia neumreli v boji,
budú to navždy ľudia moji,
no toto je celé za nami,
my tu stojíme so sklonenými hlavami.
Dátum vloženia 25. 1. 2006 20:11
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1512
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nutelka

    pekne si vyjadrila, čo cítiš....

    25. 1. 2006 20:34
  2. nereg. von Schwerzel

    pekny pocit ale naozaj?
    Veľmi by som chcela,
    obetou byť za nich celá.



    26. 1. 2006 09:34
  3. 92remzy

    je to pekne a nejde o to ake to je ale každy kto si na nich spomenie je to pekne

    26. 1. 2006 20:05
  4. Patuska_12 (napísal autor básne)

    Diky za hodnotenia a prispevky,a ano, chcela by som sa za nich obetovat... ved som v zivote nedokazala tolko ako kazdy jeden z nich!A bolo 42!!!

    18. 2. 2006 16:33
  5. eifell777

    caw kolko mas rokov

    5. 10. 2006 13:38
  6. nereg. Simona

    toto je vazne krasne

    16. 4. 2007 12:47