Zapnutú telku zas mám,
nad vojakmi premýšľam.
Pozriem na tú znivočenú tvár,
na ktorých samé modriny mal.
Zrazu jeho plameň zhasne,
prečo umrel vojak vlastne?
Na mysli mám ako padá,
ako cestu von hľadá.
Vonku vládne zima,chlad,
jemu v srdci už iba ľad.
Mohol rodinku v objatí hriať,
no toto šťastie nemohol mať.
Ešte zopár krokov,
bez veľkých šokov,
kebyže lietadlo zabočí,
netiekli by slzy z očí.
Veď ani jedna slzička,
nezahojí ich srdiečka.
Veľmi by som chcela,
obetou byť za nich celá.
Slovensko je na dne,
zostalo to na mne...
Títo ľudia neumreli v boji,
budú to navždy ľudia moji,
no toto je celé za nami,
my tu stojíme so sklonenými hlavami.
Dátum vloženia 25. 1. 2006 20:11Patuska_12
zbohom VOJACI
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1512
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nutelka
pekne si vyjadrila, čo cítiš....
25. 1. 2006 20:34 - nereg. von Schwerzel
pekny pocit ale naozaj?
Veľmi by som chcela,
obetou byť za nich celá.
26. 1. 2006 09:34 - 92remzy
je to pekne a nejde o to ake to je ale každy kto si na nich spomenie je to pekne
26. 1. 2006 20:05 - Patuska_12 (napísal autor básne)
Diky za hodnotenia a prispevky,a ano, chcela by som sa za nich obetovat... ved som v zivote nedokazala tolko ako kazdy jeden z nich!A bolo 42!!!
18. 2. 2006 16:33 - eifell777
caw kolko mas rokov
5. 10. 2006 13:38 - nereg. Simona
toto je vazne krasne
16. 4. 2007 12:47