oddychujem v truhle
nik ma tu nevyrušuje
zo živých hrobov majú strach
konečne veľké ticho
neviem sa ho nasýtiť
praveká vôňa chladí bunky
som sebecký
je toho veľa čo chcem povedať
len sebe
uši sa boja úst
niektoré slová bolia
lepšie je ich zahrať na klavíri
alebo namaľovať
je to menej počuť a vidieť
čosi tu cvaká zubami
začínam pochybovať
že táto galaxia je len naša
tu jamu som mal vykopať hlbšiu
a možno je vykopaná príliš
Dátum vloženia 23. 1. 2011 09:51Janry 
Truhla
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1917
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
