kde nejestvuje
priestor ani čas
a z hodiniek sa práši
na kolená...
A šmýka sa strach
po rukách
kde sa trasú
viny
z otvorených rán.
Mraky
skrývajú poludnie
a ľudí pred svetlom.
Prichádza posledná
zastávka na znamenie
pre výstup.
Mám náladu
roztopiť zrkadlo
na kúsky lávy
v očiach
ktorá páli
nečakané bezprízračno.
Iba jedno
z dvoch plátien
je farebné.
Maľuješ.
Dátum vloženia 19. 1. 2011 11:24nickmyname49
Miesto
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1163
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
mne sa to páči..zbavil si sa nadbytočných slov,je to typ básne,ktorú nemusím úplne pochopiť...impresionizmus sa tomu nadáva?či ako? fajn
19. 1. 2011 17:23 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Dík (Pomarančový džús)
27. 1. 2011 21:07