sabinka277
Slečna v bielom...
Je ako anjel z neba padajúci. Taký malí a chrapkajúci. Kráča prázdnymi schodami. Cíti chlad. Kedy ju už konečne obíme a sadne naňu lásky prach? Urobí to čo jej radí srdce. To čo chce. Vzlietne. Znova a zas. Až kým nevyletí z nej všetok jas. Minúty rýchlo bežia. Nedajú sa zastaviť. Jej srdce vie, že jej ostanú len prestavy. Spomienky jej nik nezoberie. Veď každa bola iná. Boli to najkrajšie chvíle jej života. Vie, že nieje vinná. Anjelik vzlietol zas. Uvidel svetielko a lieta v nás.
Dátum vloženia 19. 1. 2011 06:52Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2044
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
možno keby si sa viac pohrala s myšlienkou a nepoužila toľko prepratých slov, tiež tie občasné inverzie ani nemuseli, mohla si to napísať v normálnom slovoslede...
takto je to len výpis z duše...artterapia, nezainteresovaného čitateľa veľmi neosloví
19. 1. 2011 09:59