Basnicky.sk

Zem sa rúca nebo horí

Všade samé mŕtvoly

Kde som sa to ocitla

Všade ticho všade tma

Oči stále vyvaľujem

Ach, ako sa len chvejem

Vstanem ťažko, hľadím na zem

Všade krv a všetci amen



Polnoc sa už blíži skoro

Cítim v nose blízkosť stromov?

Nohy bosé ruky chladné

Už nikto nič nepokradne

Prítmie tieňov dolieha

Para chladu z úst stúpa

Cítiť žeby blízkosť ducha?



Počuť praskot vetvičiek

Ľahnem si a už ma akože niet

Strach priam zo mňa žiari

Kúdol prachu spod bagančí zaparí

Vrava a smiech chlapov ako buk

Ticho buďte! Ani muk!

Viečka očí tuho zavreté

Vyzerajú mŕtvo ako našité

Cítim úder do lopatiek

Som však ako bábka z nitiek..



Na konci bolesti kroky utíchnu a rehot pominie

A keď uzriem hviezdy a šum lístia vo mne rozplynie

Ucítim neochvejné úfanie

Prosím nech spomienka vo mne zahynie!

A už radšej nech čas neplynie...