Basnicky.sk

Plameň ma spaľuje,
príliš horím životom.
Noc mi čosi daruje,
horľavé túžby o tom.

Príliš horím láskou,
celí svet odrazu horí.
Som temnou kráskou,
dych sa do noci norí.

Svet zapálili moje city,
pôda od žiary praská.
Veľa kriku, zúfalí si i ty,
na príčine je moja trúfalá láska.

Chcem aby ľudia okolo mňa snili.
Kto okúsiť moju túžbu ostáva šialený.
Burcujem ľudí okolo aby žili.
Všetci čo sa ma dotknú budú zatratený.

Všetci kvôli mne ronia slzy,
plamene lásky spália ľudom kľud.
Nikoho už nič nemrzí.
Bosorka! Bosorka! Odsúdil ju súd.

Upáľte ma! budem na vždy túžiť,
ja iná nechcem byť.
Nebudem slovám „to sa má“ nikdy slúžiť,
nechcem bez vášne za živa hniť.

Kto horí láskou je vinný!
Kto umiera pre spomienky,
vŕši nad sebou tú kopu hliny.
Na pomníku ostávajú zmienky.

Nekričala, nepálila, poslúchala,
bez vášne jej ktosi nápis pribil.
Vybrala som si aby v mysli hudba hrala,
horela životom tak, že ju život spálil.