Basnicky.sk

Sám stojí, bolesť ho zviera,
keď nevie čo ho čaká.
Bojuje strmhlav, sťa titán.
Vnútro mu trhá, drevina praská,
rok za rokom ubúdajú,
kôra už tenká, šúpe sa búrlivo,
miazga tečie dole prúdom,
už necítit teplo, čo slnko mu dáva,
výchru, vetru, ťažko odoláva.
Krása ho nezdobí, jak kedysi zamlada,
zubatá brúsi si sekeru, vyčkáva...
Ten čas už nadišiel, smrť si ho našla,
sečie a sečie, smiech sa ozýva.
Život mizne, bolesť ustáva.
S vrzgotom rúti sa k zemi,brána je nadosah,
konáre naťahuje,
konečne dožil sa, už nežije...