Kde je ten stred
a počiatok,
keď ešte mám pocit,
že čo má rásť
rastie.
Šťastie je pojem
pre stratené duše,
som si strojcom smrti,
som si osudom.
Hrám len na staré struny,
dusím prach
a nelietam
ani vo dne, ani po nociach.
Iba sama úzka cesta
ako obzor,
informácia o pokušení
zastaviť...
myšlienky, túžby,
zvraty v uličkách
a záhady
na dva roky života.
Keď je to strach,
keď je to omyl,
na toľký krát...
ak už kričím,
prebuď ma...
Dátum vloženia 11. 1. 2011 20:40nickmyname49 
...z reality
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1770
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Carlo
Vsetky tri dnesne sa mi pacia... Velmi. Len neviem, preco smutne.
Sam som mal pocit, ked som dlhsie nepisal, ze som ovela horsi. Tebe cas nijako neuskodil
PS: Zastav sa niekedy na ICQ, FB som zrusil
12. 1. 2011 00:29 - papilio_ulisses
z tých troch, sa mi táto najviac páči

12. 1. 2011 08:36 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Carlo, síce teraz píšem menej, ale stále píšem a nemám až také veľké pauzy, len to tu nehádžem
, takže čas tu nehrá až takú veľkú úlohu. Inak, ďakujem.
P. S.: Skype ťa neláka? Tam som celkom často
.
Ďakujem aj tebe papilio_ulisses.
12. 1. 2011 16:52 - Carlo
Skype zatial nepoznam tak osobne. Resp. bol som tam zaregistrovaný, ale neviem, ako sa volám
Niečo sa udeje... 
13. 1. 2011 00:18

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
