Basnicky.sk

Ruka pero pevne zoviera
pomaly, jemne dotkne sa papiera
myšlienky svoje neisto vysloví
myseľ sa do hĺbky tajomstiev ponorí.
Pomalý pohyb tam a späť
zbytočné všetko je daj to preč!
Zabi tú nádej, nádej zbytočnú
čo už dávno význam nemá
pieseň v rádiu hrajú zas smútočnú
veď zomrela ďalšia tvár nemá.
Priatelia skutoční dávno už odišli
strácaš sa vo víri spomienok
ostaly slzy a kopa bolesti
po líci steká pramienok.
Pramienok smútku steká pomaly
spomienky dávno minulé, navždy zostaly
v mojom srdci len, nevrátim sa späť.
Veď zabudnúť sa nedá hneď.
Všetko na čom záležalo,
stráca svoju hodnotu,
priateľstvo, čo miesto malo,
premení sa v temnotu.
Skončilo to, zmier sa s tým,
zostanem tu, ale s kým...