Bolo vtedy krásne ráno,
v telke dávali Miláno.
Zrazu zazvonil telefón,
rychlo som vypnul megafón.
Zomrel ti spoluhráč, kamarát
zrazu som nevedel čo robiť,
jeho posledné slova mal som ťa rád,
chcel som každého dobiť.
Sadol som si na okno a čakal,
čo bude ďalej,
ten skok ma lákal,
no prišiel prišiel kamarát a dal mi nádej.
Povedal nerobto,ty musíš ísť ďalej.
Niekedy mu to veĺmi vyčítam,
keď svoj čas na sekundy počítam.
Mohol som mať pokoj,mohol som byť tam,
tam ,kde je každý sebe pán.
Ďakujem ti že si mi zdvihol náladu,
ty počúvaš len hip-hopovu nadvládu.
Sorry že som išiel takto tvrdo na teba,
no ja som uš raz taky, nechcem ta osierat.
Myslím si že si super a mám sa čo učiť,
ja sa pri tvojich skutkoch môžem pekne mučiť.
Tento text je na pamiatku zosnulému kamáratovi.
A poĎakovanie môjmu kamarátovi a bratovi Rudlovi.
Dátum vloženia 3. 1. 2011 14:36kubbo
Júl 2010
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2204
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti