Basnicky.sk

Uvidel raz mesiac hviezdu
bol z nej celkom opitý,
chcel by sa jej nežne dotknúť
je však vo tme ukrytý.
Tak celý čas na ňu myslí,
nocou silnie jeho vášeň,
žiaria z neho nežné tóny,
teraz pre ňu píše báseň.

Predsa sa však niečim trápi,
bojí sa že príde ráno
a tá hviezda sa mu stratí,
i keď večer povie áno.
Uvidel raz mesiac hviezdu,
bol z nej celkom opitý,
takto cítim celú pravdu,
mesiac so JA,hviezda TY!!!

Tej hviezdičke v tejto chvíli
zažiarili očičká,
mesiačiku chce dať ruku
a aj pusu na líčka.
A čo bude potom ďalej?
Čo urobí mesiačik?
Dúfam len,že sa neskryje
na oblohe za mráčik.

To mesiačik nemá v pláne,
dohodol sa z hviezdičkou,
že ak naňho sadnú mraky,
ukryje sa s hviezdičkou.

Ten mesiačik je však klamár,
lebo prišiel prvý mrak,
on sa zaňho ihneď ukryl
a hviezdičku nechal tak.
Tak tá hviezda smutne svieti
na nebíčku zronená,
ten mesiac je moja láska
a tá hviezda to som ja.

Nakoniec sa ukázalo,
že to bol len výmysel,
mesiačik sa síce ukryl,
no na hviezdičku tam myslel.
Tak jej podal svoju rúčku
a odfúkol obláčik
na nebíčku spolu svietia
HVIEZDIČKA AJ MESIAČIK.

A ako končí tento príbeh
o mesiaci a hviezdičke?
To vám potom porozprávam
v dákej druhej básničke.