Basnicky.sk

V tichej agonii padaku na zem,
v zime tvoria chladny lem.

Padaju ticho-v pravidelnom rytme,
obloha sama svoje svetlo vypne.

Chladne su,uvolnuju zvlastne vone,
chodnik zastavi ich v tichom stone.

Preuraju teplu zem a sparia vzduch,
Ziadne slova,iba hudba.ziaden ruch.

Doatnanu sa pod kozu ako nervozita,
ako?to je otazka,ktoru sa mnoho ludi pyta.

Pohltia zivot,lasku,snahu,
rozvyria aj kudol prachu.

Pri tom len dakej padaju v tichej agonii,
smer nejasny,ciele ziadne,
ten jav mi kradne rozum...