Basnicky.sk

je noc...
a ona do tmy sa díva,
nič nevníma.
Len tlkot jej srdca,
a to, že svet sa jej rúca.
Studená slza na teplý vankúš padá,
rozmýšľa nad tým, prečo ho mala rada.
Prečo mu pomocnú ruku podala,
prečo ho tak veľmi milovala.
Zavrie oči a vidí jeho tvár,
nechce uveriť, že je to len klam.
Každý jej vraví, že nájde iného,
no ona chce iba jeho.
Urobí všetko pre neho,
len aby bola obklopená jeho nehou.
Ona mu celé svoje srdce dala,
no pre neho nič neznamenala.
Teraz zo sna jeho meno znie,
jeho srdce si už získať nemôže...
Je deň...
a ona do svetla sa díva,
stále nič nevníma.
Stále ten tlkot jej srdca,
stále svet sa jej rúca.
Slzička teraz po tvári jej steká,
pred bolesťou márne uteká.
Na tričku čierna škvrna od zmáčanej riasenky,
bude sa trápiť, kým nenarastú prvosienky.
Lebo len čas zahojí to, čo sa stalo,
veľa bolesti ju to všetko stálo.
Vstane z postele, pozrie sa von oknom,
vidí jeho auto pred svojím domom.
Pozrie sa znova, bol to len sen,
zasa ju čaká ďalší smutný deň.
Stále tam je tak prázdna cesta,
on pred jej domom, už nebude stáť.
Už nikdy nezasvieti jej mobil s jeho číslom,
už nikdy nepovie, „no láska, tu som“.
Už nikdy nebude sa v jeho aute smiať,
už nikdy mu nebude môcť svoje bozky dať.
On si už vybral...inú chce ľúbiť,
teraz sa musia navždy rozlúčiť.
On je však s inou...oni sú dvaja,
ona je jedna...ostala sama...