Spomínaš na úsmevy
malá žena
rodičia ti postavili veľkého snehuliaka
na druhý deň sa roztopil,
keby ťa len počúvli a dali mu tvoj čarovný šál
topiaci sneh tradične rozpletá vrkoče
miznú ľudia zo snehu
nemá im kto utrieť ušpinené oči
stojíš tu bezradná už nemáš na sebe
tie dievčenské veci
kam sa podelo to čaro zimy?
čoraz častejšie padáme...
za chvíľku sneh sfarbi naše vlasy,
držíme sa za ruky
šmýka sa
v okne mačka naťahuje labky
von ju láka niečo ligotavé,
susedove deti obliekajú snehuliaka
Dátum vloženia 7. 12. 2010 13:24lajko71
Ľudia zo snehu.
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1515
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
také tvoje, bolo pár drobností, ktoré by som pomenil, ale takto si to drží svoje čaro...aj keď stále čakám na nejakú tvrdú báseň, pravda, neviem či sa dočkám, ale dúfam, občas treba obmeniť štýl či pocit, ktorý vkladáš do básne, nedá sa predsa vždy písať jemne
7. 12. 2010 13:35 - medea
pre mňa môže byť, aj keď je to možno trošku rozťahané
7. 12. 2010 13:47 - lajko71 (napísal autor básne)
dik Jano,tvrdo písať sa nedá mäkým perom
7. 12. 2010 13:48 - lajko71 (napísal autor básne)
dik medea
7. 12. 2010 13:48 - Mrakoplaš
mohol by si mi zopár poslať...jasne, chápem, ale stále čakám
7. 12. 2010 14:07 - daisy35
je to príjemné..dobre sa to číta
7. 12. 2010 20:00 - papilio_ulisses
mne sa to páči.
7. 12. 2010 23:13 - Ruža
...
8. 12. 2010 00:35