Basnicky.sk

Neboli to zimné chvíľky,
hrnček grogu, punč a rum,
bola novembrová jeseň,
keď som prišiel o rozum...

Neboli to fľaše sektu,
whisky, vodka, ani gin,
keď som uzrel teba, drahá,
najsladšia z tokajských vín...

Neboli to moje pery,
ktoré húdli do šera,
omámené kúzlom noci -
neskutočná nádhera.

Neboli to moje ruky,
čo ťa nežne objali,
strácali sa v tvojich šatách,
šmátrali, kde nemali...

Nebola to ani závisť,
čo prišla na návštevu,
iba obyčajná hlúposť,
strach o hrdosť, tak veru.

Nebude to dlho trvať,
kým vás znovu uvidím,
kráčať spolu ruka v ruke,
budovať spoločný Rím.

Nebude mi všetko jedno,
keď vám budem pripíjať
na spoločnú cestu v diaľky,
zatiaľ, čo ja budem stáť

na stanici, šatka v ruke,
úsmev mrzne na perách,
viete, to je iba zimou,
netreba mať o mňa strach.