Basnicky.sk

Je jasný deň. Až ma oslepuje ten jas.
Sedím a sledujem aj vás. Prosím, Bože, zastav na chvíľu čas.
Aj keď som žena, dnes moja nálada stená a spieva tenor i bas.
Možno žiadna výhra, no zrazu cítim úsmevu hlas.
Je v ňom toľká sila, až vo mne zmenu spôsobila?
Po ľavici sklenené dvere bez života. Hľadím a vidím iba seba s pohľadom žobráka o kus chleba.
Ľudia, už pomaly odchádza tá clivota.
Zmätok vo vnútri, zmizni, kým napočítam do tri!
Som smutná. Myseľ veľa zloby ťaží, tá mi opäť dušu praží.
No aj tak mi dobre je, keď sa na mňa dlaždička z podlahy usmeje.
Že to reálne nie je? A prečo si potom ešte budujeme zrúcané Pompeje?
Vždy máme dôvod na radosť, aj keď neide o jej 1.akosť.
Pozri sa blízkemu do očí, v nich nehasnúca iskra sa točí.
Pozri sa do neba, tam nájdeš niekde oblak stvorený len pre Teba.
Zober si úsmev a nalep si ho na pery, nech to, že si „ŽIVÝ“, Ti každý uverí!