Basnicky.sk

Stojíme na prekríženej ceste,
praskot pouličných lámp,
posledné objatie,
a lačný bozk.

Roztrhol si spomienky,
a podubal moje srce,
budúcnost sa stala
padlým domčekom z karát.

Ležím medzi tŕnim
nemých ruží,
a bezbolestne sa mi vrývajú
do kože.

Ničota a prasknutá váza,
stala sa zo mňa chodiaca socha,
nevníma farby života,
a nedokážem dýchať.

Neverou si sa zbavil
mojej prítomnosti,
a fackou si prebudil v sebe
čierneho démona.

Domovom sú mosty,
a električky,
láska ma zabila a
ja som sa stala tvojou ničotou.

Bolestne si siahol do mojho života,
vkročil si a naučil ma snívať,
no tentokrát je mojím
šťastím okamih ked sa ti to všetko vráti.

a ja budem toho svedkom...