Stojíme na prekríženej ceste,
praskot pouličných lámp,
posledné objatie,
a lačný bozk.
Roztrhol si spomienky,
a podubal moje srce,
budúcnost sa stala
padlým domčekom z karát.
Ležím medzi tŕnim
nemých ruží,
a bezbolestne sa mi vrývajú
do kože.
Ničota a prasknutá váza,
stala sa zo mňa chodiaca socha,
nevníma farby života,
a nedokážem dýchať.
Neverou si sa zbavil
mojej prítomnosti,
a fackou si prebudil v sebe
čierneho démona.
Domovom sú mosty,
a električky,
láska ma zabila a
ja som sa stala tvojou ničotou.
Bolestne si siahol do mojho života,
vkročil si a naučil ma snívať,
no tentokrát je mojím
šťastím okamih ked sa ti to všetko vráti.
a ja budem toho svedkom...
Dátum vloženia 14. 11. 2010 14:57patris
príbeh pouličných lámp
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1371
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti