Basnicky.sk

Po stopách beznádeje
potkýnam sa o šľapaje
stratených a mučených
láskou k tebe
k nenávisti,
krvou zronený.

Potkýnam sa o telá,
ktoré pochodeň nezvládli.
Túžim stretnúť šťastie,
ktoré volám
a ono unikná mi.

Medzi prstami ho už držím
ono bráni sa
a ja púšťam ho v bolestiach,
ktorými mi dlaň rozrezíva.

Potkýnam sa o kvapky rosy,
ktorá ráno napadala
doráňa mi lýtka tráva,
ktorá už roky nebola kosená.
Potkýnať sa a dotýkať sa túžim
múzy svojho šťastia,
ktorou je láska k poézii.