Basnicky.sk

Ja si píšem ako chcem,
a vaše pripomienky a zatracovania sú mi u riti,
nakoľko tento život,
nikto nežije v nejakom pravidelnom rytme,
okrem pár hlupákov,
mysliacich si že sú geniálne nadaný, až obdarený,
lež tak hlúposťou,
naivitou a výplodmi ich bujnej fantázie a predstavami,
o nejakej sláve,
ktorú nikdy ani len nedosiahnu, ani k nej nepričuchnú,
svet ich totiž nepotrebuje.

Prišli aby hodnotili, a zrejme meradlom pravidiel povedali,
svoje úplné bludy
obsiahnuté v troch slovách, opakujúcich sa prázdnych frázach,
lebo iné ani nevedia.
Šamani, Cirkusanti, Blázni, v jednej úbohej a nepodstatnej osobe,
okradnutý za bieleho dňa,
tým čo druhým s veľkým prehľadom sprostosti kritizujú.

Och svet ale trpíš, keď prijať musíš takto smiešnych panákov,
ktorí vkladajú,
svoju duševnú biedu do pár riadkov, ktoré si viac zaslúžia,
ako len nepochopené,
prázdne slová nafúknuté len prázdnotou ich mozgu,
ktorý možno,
v ten okamih ani nebol pri zmysloch, lebo utopili ho,
buď v chľaste,
alebo v niečom čo nápadne pripomína drogový žúr,
ktorý vystihuje,
ich tvorbu kde píšu o zážitkoch, len chýbajú nejak spomienky.

A potom sa ráno čudujú, čo to kurva popísali, sami nechápu,
no obhajujú,
a sprostý tí čo veria, nejakým štyrom riadkom sfetovanej myšlienky,
Napísanej,
na blok z baru či malý ústrižok hajzľového papiera po použití.
Veď myšlienky,
treba zaznamenať, len ten blok si mali otočiť rubom hore a zrejme
by netvorili,
také chujoviny čo oni nazývajú poézia, ktorú videli len z lietadla a
aj to bola hmla.

Na nich presne sedí to čo raz povedané bolo, ani vtedy sa nepáčilo,
že niektorý
nespoznajú poéziu aj keby ich okradla za bieleho dňa. Teraz to platí
Dvojnásob.